Recenzia filmu Raději zešílet v divočině – pijúci a vtipkujúci samotári odovzdávajú svoju duchovnú múdrosť
Režisér Miro Remo sa v tomto surreálnom dokumente vydáva hlboko do českej divočiny, aby našiel dvoch bratov žijúcich v izolácii, naplnenej donchijotskou múdrosťou.
Tento výnimočný film, rozprávaný z pohľadu zabitého býka, sa vydáva menej prešliapanou cestou pri zachytávaní každodenného života dvojice českých dvojčiat, ktoré samy žijú ďaleko mimo konvenčných trás. František a Ondřej Klišíkovci v chalúpke na Šumave pomaly šalejú – alebo sa možno približujú k osvieteniu. Režisér Miro Remo rozvíja krátku poviedku o bratoch od Aleša Palána a produktívne podlieha prevládajúcej ponorkovej chorobe – týchto dlhobradáčov nielen povzbudzuje v ich hašterení a ulúpenej filozofii, ale sám prispieva vlastnou fabuláciou a surrealizmom.
„Franta“ a „Ondra“, ktorým ťahá na šesťdesiatku, stále hospodária na svojom malom hospodárstve s pomocou Nandyho – vzdorovitého býka, ktorý bol ako ťažné zviera zvolený dosť nevhodne. Vo voľnom čase pijú, vtipkujú, hádajú sa, nariekajú nad nedostatkom vyhliadok u nežného pohlavia a odreagovávajú sa pri epických súbojoch v pretláčaní rukou. Napriek tomu, že Franta prišiel pri nehode na píle o ruku, býva to zvyčajne on, kto víťazí; je tiež obdarený donchijotskou povahou, ktorá jeho priamočiaremu súrodencovi chýba. Do vzduchu vypúšťa prúdy poézie ako slávnostné girlandy, želá „radosť všetkým vedomým bytostiam“ a zároveň zostrojuje svoj vlastný lietajúci stroj v stýle Leonarda da Vinciho. „Tvoja averzia voči môjmu perpetuu je trochu otravná,“ oznamuje vyčerpanému Ondrovi.
Klišíkovci rozhodne nie sú „nudné kundy“, ako prezývajú 99 % ľudstva (vrátane Vladimira Putina). Český štát ich ocenil za ich protisovietsky aktivizmus, no toto angažovanie sa časom vytratilo a Remo ich sprevádza preč od politiky hlboko do osobnej a duchovnej roviny. V intenzívnom splynutí s prírodou, vrátane zvierat, ktoré zabíjajú, akoby obývali zvláštny predprirodzený, rajský úsvit, v ktorom však neustále buble nezhoda. Franta kritizuje Ondru za alkoholizmus, do ktorého je sám vtahovaný; rozchádzajú sa v názore na to, ktorý z nich je Kain a ktorý Ábel.
Nakoniec sa dohodnú: obaja sú Ábel. Ako sa tieto šarvátky opakujú a opäť urovnávajú pri kuchynskom stole za sprievodu smiechu, pripomína to sledovanie akéhosi prirodzeného dialektického procesu v pohybe; zanedbané, no krásne jin-jangové spolunažívanie. Dvojičky sú ochotnými spoluaktérmi pri vlastnej mytologizácii a zapájajú sa do Remových nekonvenčnejších nápadov – ako sú sekvencie, kde Ondra zbíjačkou prebíja špirálovitú nástennú maľbu na stene medzi ich izbami, alebo sen s levitujúcim Frantom. Krátko po tom, čo film vlani získal Hlavnú cenu (Krištáľový glóbus) na festivale v Karlových Varoch, však Franta tragicky zahynul v dedinskom rybníku. To dotiahlo sebamytologizáciu až príliš ďaleko, no jeho mystický odkaz trvá; v tomto divokom, vytrženíplnom a geniálnom filme je neúrekom múdrosti o rodine, prírode, vzájomnej závislosti a láske.
Raději zešílet v divočině je v britských a írskych kinách od 11. septembra.
Zdroj: 
The Guardian
Autor: Phil Hoad