Na káve s Mirom Remom
Arsy-Versy uvádza MFF Bratislava spolu s filmom Zuzy Piussi Hrdina našich čias. Tento dokumentárny film by však kľudne obstál aj samostatne, o čom svedčí na študentské pomery hádam rekordný počet cien, ktoré si priviezol zo zahraničných festivalov (Mníchov, Talin, Sheffield, Jihlava, Uppsala, Płock). O súčasnej študentskej aj profesionálnej filmovej tvorbe na Slovensku sme sa porozprávali s režisérom, ktorého protagonista nahliada na svet z trochu inej perspektívy ako bežní ľudia, Mirom Remom.
Na základe čoho si vyberáš témy pre svoje filmy?
Dá sa povedať, že témy prichádzajú samé od seba. Nič nehľadám, len chodím okolo horúcej kaše a keď je nejaká až veľmi horúca, idem do toho. Inak povedané, žijem, citím tak, ako každý človek a keď ma niečo ozaj zaujme, idem po tom. Tak je tu potom aj šanca, že z toho niečo bude. Témou je teda celý náš život.
V tvojom predošlom filme Studený spoj vidieť tendencie k hranej forme rozprávania. Arsy-versy je z formálneho hľadiska klasický dokument. Akým smerom sa budeš uberať ďalej?
Moja cesta je asi niekde v strede. Nemám potrebu rozlišovať, či je film taký alebo onaký, či je hraný alebo dokumentárny, ale či je to dobrý film, alebo stojí za... Zaradia ho diváci. Budem rád, ak nakrútim hraný film a ľudia si budú vravieť: „To bol ale dobrý dokument...“
Slovenský dokumentárny film prežíva plodné obdobie. Prečo sa podľa teba nedá to isté povedať o hranej tvorbe?
Slovenskému dokumentu sa darí, pretože ľudia na katedre dokumentu odviedli poriadny kus práce. Boli zorientovaní, vnímali filmový svet navôkol, nezostali v škrupine slovenského filmu. Zamerali svoje pohľady smerom dopredu, nechali študentov pozerať sa ich vlastnými očami a možno mali aj šťastie na študentov. Tak podľa mňa vznikli filmy ako 66 sezón, 1:35 i Arsy-Versy. Hraná tvorba je naozaj veľká záháda. Pravdupovediac som za šesť rokov na škole nevidel hraný film, čo by mi vyrazil dych. Skôr naopak. Prečo je to tak, netuším. Môžem sa len nazdávať. Nedávno som na festivale v Mníchove videl poľský krátky študentský hraný film Echo. Ten ma dostal. Len škoda, že nebol slovenský. Na Slovensku sa začalo nakrúcať, ale kvalita zatiaľ nedosahuje ani kvality najlepších študentských filmov v zahraničí. Nerozumiem častokrát ani kladným reakciám našej kritiky. Hra na pekné čísla na domácom piesočku je pekná a môže sa zdať, že aj užitočná, ale takéto predstavenie v skutočnosti k ničomu nevedie. Je potrebné tu nakrútiť konečne niečo hrané, silné, tvrdo aktuálne, ako je táto doba. Na rade je konečne mladá generácia. Verím tomu, že to prelomíme.
Zatiaľ si stále študentom VŠMU. Ako vidíš perspektívu absolventov tejto školy v najbližších rokoch? Môže sa slovenská kinematografia tešiť na nové talenty?
Ako som hovoril vyššie, stále verím. Čo sa týka finančného zabezpečenia, študenti sa nestratia. V spleti seriálov sa dá slušne zarobiť. Ale týmto by sa škola chváliť nemala. Jej úlohou je vychovať ľudí, kreatívcov, ktorí by dokázali atraktívnou formou kontrovať uponáhľanej modernej dobe a nie spolupracovať s častokrát bezcharakternou televíznou mašinériou. Či príde niekto, kto globálne prerazí? Bodaj by!
Tvoj zatiaľ posledný film Arsy-Versy zaznamenal veľký úspech nie len na európskych študentských festivaloch ale dokonca v USA. Ktoré z ocenení si najviac ceníš?
Najviac si cením špeciálnu cenu Kinemy, hneď prvé ocenenie filmu ARSY-VERSY v rámci filmového festivalu Áčko 2009. V konkurecii slovenských školských filmov nebol ARSY-VERSY vôbec nominovaný medzi štyri dokumentárne filmy, z ktorých potom hlavná porota vyberala najlepšie školské slovenské filmy v jednotlivých kategóriach. A tak sa stalo, že film ktorý potom v priebehu mesiaca získal 7 cien z európskych festivalov, doma skoro zostal nepovšimnutý vďaka rozhodnutiu malej poroty. Hlavná porota ale bola iného názoru a tak sa filmu dostalo aspoň ocenenia portálu Kinema.sk. Filmová Európa napokon ukázala, že toto rozhodnutie bolo správne. Veľmi si vážim ľudí, ktorým to nie je jedno. Ďakujem. Celé je to celkom pekná historka, ale to je na ďalšie interview.
Eva Križková
Linka: http://www.iffbratislava.sk/index.php?id=398