Hranice pustovníkov
Miro Remo: Better Go Mad in the Wild (Raději zešílet v divočině, 2025)
Slovenský dokumentarista Miro Remo získal hlavnú cenu v hlavnej súťaži 59. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Jeho poetický dokument Raději zešílet v divočině sleduje šesťdesiatročné dvojčatá Františka a Ondřeja Klišíkovcov, ktorí žijú takmer pustovníckym spôsobom života v polodivokej krajine Šumavy v Českej republike. Film, nakrúcaný počas jedného roka, zachytáva ich opakujúce sa každodenné rutiny: starostlivosť o izolovanú usadlosť, známe cykly hádok a zmierení, Františkove občasné impulzy odísť a Ondřejovu snahu udržiavať krehkú rovnováhu, ktorá drží ich svet pohromade. To, čo sa spočiatku javí ako štúdia výstrednej samoty, sa postupne mení na uzavretú drámu formovanú dlhodobou spoluzávislosťou, nenápadným hľadaním poézie v každodennosti a realitou života mimo systému v 21. storočí.
Hoci film vychádza z rovnomennej knihy Aleša Palána o šumavských samotárskych pustovníkoch, Raději zešílet v divočině sa sústreďuje na jediný mikrosvet. Pôvodný koncept, ktorý mal predstaviť viacero protagonistov, sa zmenil po tom, čo dvaja z nich – Mirek Sedláček a Martina Kyselová – zomreli skôr, než bolo možné ich príbehy dokončiť. Výsledkom je portrét vzťahu definovaného náklonnosťou, uzavretosťou a rodinnými väzbami. Jeden z bratov je impulzívny, snivý a vo svojom chápaní slobody až dadaistický; druhý je ukotvenejší, pragmatickejší a viac orientovaný na starostlivosť. Spoločne vytvárajú sebestačný ekosystém, v ktorom sa neustále striedajú nežnosť a agresivita, irónia a pripútanosť.
Kým si Miro Remo vybudoval svoj rukopis provokatívnymi, miestami kontroverznými observačnými dokumentmi, Raději zešílet v divočině volí vedomejšie formovanú vizuálnu aj naratívnu podobu. Vo filme Richard Müller: Nespoznaný (2016) skúmal tlak a zraniteľnosť slovenského popového speváka Richarda Müllera, pričom kamera zostávala prítomná aj v momentoch jeho zostupu do spodných fáz maniodepresívneho cyklu. Láska pod kapotou (2021) sledovala pár oddaný regionálnemu autokrosu a sústredila sa na českého jazdca stredného veku, ktorý sa vyrovnáva s následkami náročného rozvodu a dlhodobého rodinného napätia. V prostredí amatérskeho motoršportu film prepája observačný materiál so štylizovanými prvkami, aby vykreslil jednotlivca aj generáciu po roku 1989 hľadajúcu zmysel a stabilitu v živote poháňanom neustálym pohybom.
Raději zešílet v divočině pristupuje k životu bratov poeticky a filtruje ho jemným dotykom magického realizmu. Dvojčatá dnes žijú v skromnej rodinnej usadlosti s niekoľkými zvieratami a domom, ktorý postupne chátra. Ich denný rytmus je jednoduchý. Okrem starostlivosti o hospodárstvo, zvieratá a základné potreby sa zdá, že sú spokojní v zvolenej jednoduchosti. Napriek tomu, že sú dvojčatá, ich povahy sa líšia. Jeden je skôr snílek s bohémskym cítením, druhý pragmatický a racionálny. Tieto rozdiely vyvolávajú napätie, no film sa opakovane vracia k momentom, keď nezhody ustupujú nenápadným prejavom vzájomnej starostlivosti a súrodeneckej blízkosti, ktorá pretrváva napriek konfliktom.
Remo poskytuje len obmedzený pohľad do minulosti bratov, takže Raději zešílet v divočině sa vyhýba klasickému biografickému portrétu. Dozvedáme sa, že boli disidentmi počas komunistického režimu a signatármi Charty 77, pričom krátky archívny záznam naznačuje, že po roku 1989 boli za svoje aktivity ocenení. Inak však pôsobia ako ľudia, ktorí prežili väčšinu života v takmer úplnej izolácii. Film ich neukazuje v kontakte s inými ľuďmi, hoci František spomína, že občas navštevuje miestne krčmy. Jeho pitie sa stáva opakujúcim sa zdrojom konfliktov a sám poznamenáva, že práve to bude pravdepodobne príčinou jeho smrti.
Najvýraznejším vizuálnym rozdielom je Františkova chýbajúca ruka, o ktorú prišiel pri nehode na píle. Medzi ojedinelými pohľadmi do ich osobného života je aj fakt, že obaja zostali slobodní. Svojským spôsobom spomínajú na minulé vzťahy a dôvody ich konca, pričom u Františka zohráva významnú úlohu jeho dlhodobý alkoholizmus.
Remo do filmu vnáša aj nečakaný prvok – hovoriacu kravu v podobe voice-overu, ktorú nahovoril český herec Jiří Lábus. Ide o najvýraznejší odklon od dokumentárnej konvencie. Tento prvok dodáva filmu zvláštnu excentricitu a posúva ho smerom k hybridu dokumentu a fikcie, čím pripomína Removu skoršiu tvorbu, najmä oceňovaný poetický krátky film Arsy-Versy (2009).
Tentoraz je však vizuálne riešenie premyslenejšie. Remo pracuje s motívom zrkadlenia – veľké zrkadlo umiestňuje v priestore statku aj v lese, čím rozvíja tému duality. Kameru mal na starosti slovenský kameraman Dušan Husár. Režisér kombinuje priamu observačnú rovinu s lyrickými a surrealistickými prvkami. Zrkadlá a odrazy slúžia ako opakujúci sa motív, ktorý zdôrazňuje, že bratia sú dve odlišné, no neoddeliteľné polovice jedného celku. Zvieratá tu neplnia len atmosférickú funkciu, ale vytvárajú kontrapunkt v štruktúre filmu. Výrazne sa to prejaví v epizóde s rodinným býkom, ktorá prerastá do jednej z mála dramatických scén – bratia spomínajú na nebezpečný incident, pri ktorom bol jeden z nich vážne zranený a musel byť letecky prevezený do nemocnice.
Hybridná forma a zobrazenie moderných pustovníkov so sebou nesú aj riziká – estetizáciu chudoby, prehnané zdôrazňovanie excentricity či romantizáciu outsiderov. Vo filme sa tieto prvky objavujú, no Remo zároveň ponúka aj iný pohľad. Ukazuje síce tvrdú fyzickú prácu a jednoduchý život, no zároveň aj hravosť a jemnú poetiku. Obaja bratia si zachovávajú čosi detské, čo sa prejavuje v drobných, niekedy až bizarných projektoch – napríklad vo Františkovej snahe zostrojiť perpetuum mobile – aj v impulzívnych rozhodnutiach.
Film tak čiastočne demytizuje život mimo systému. Uznáva romantické predstavy spojené so sebestačnosťou, no zároveň ich vyvažuje realistickým pohľadom na rozpory takéhoto spôsobu života. Výsledkom je skôr sociálna výpoveď než psychologická štúdia – trpezlivé pozorovanie existencie mimo hlavného prúdu.
Raději zešílet v divočině spája dve línie Removej tvorby: hravú, kolážovitú poetiku jeho skorších diel a precíznu observačnú metódu neskoršej tvorby. Ide zároveň o jeho najpoetickejší film. Kamera osciluje medzi verité prístupom a starostlivo komponovanými obrazmi s presnosťou výtvarnej fotografie.
Zisk hlavnej ceny na festivale má však aj tragický dozvuk. Len tri dni po premiére bol František nájdený mŕtvy v rybníku pri Prahe. Jeho temné predtuchy, ktoré vo filme vyslovuje, aj varovania jeho brata sa tak naplnili.
Napokon Raději zešílet v divočině nepôsobí ako oslava jednoduchého života, ale skôr ako výstredná pocta bratskému putu – krehkej rovnováhe medzi blízkosťou a samotou, ktorá formovala spoločnú existenciu dvojčiat.
Author: Martin Kudláč
Source link: 
EAST EUROPEAN FILM BULLETIN