COMEBACK - recenzia

Ako domestik trenčianskeho kraja zostal verný prostrediu a vybral si značne náročnejší projekt, nielen čo sa realizácie týka. Ilavská väznica, ktorá vo filme figuruje ako zdroj príbehov, je známa po celom Slovensku ako ubytovňa najhorších trestancov. Počiatočný produkčný a tvorcovský plán, nakrútiť film o medializovanej homosexualite vo väzení však nevyšiel. Väzni štáb prakticky vysmiali a tak musel prísť na rad iný nápad. Prvotné plány počítali len s dvojročným nakrúcaním, no keď sa zamyslím nad faktom, že film vznikal od roku 2009, v dobe kedy bol Remo ešte poslucháčom VŠMU, tak je jasné, že sa okolo projektu zmenilo veľa premenných. Pomery vo väznici, samotné povolenia na nakrúcanie a to najdôležitejšie – väzni.

Príbeh spočiatku nie je centralizovaný na konkrétne postavy. Predstavuje paletu basistov, ktorí rozprávajú o svojich prečinoch a zážitkoch z väzenia. Či ide o krádež auta, pri ktorej nešťastne zomrie jeho majiteľ alebo notorické opakovanie prečinov, nepokoj surovej reality a vážnosť témy z plátna sálajú. Z defilé postáv, zloženého dokonca aj s úsmevnej postavičky, spomínajúcej na väzenské znásilnenie (predsa vo filme prítomné, aj keď len okrajovo) sa Remo časom predsa zameriava na konkrétnejšie osoby – mladého Mira a staršieho harcovníka Zlatka. Nie je tomu tak naschvál. Filmárom sa totiž stala aj situácia, kedy šli nakrúcať ďalší materiál s väzňom, ktorý bol medzičasom premiestnený a informácie o jeho výskyte podliehali utajeniu. Vyobrazenie mikrokozmu za mrežami ako pozostatku za pôvodným plánom sa hlavným duom aktérov preklápa do kontúr reality po odpykaní si trestu a splatenia dlhu spoločnosti.

Obaja sú veľmi zaujímavým materiálom na študovanie väzenského prostredia, ktoré je odstrašujúce, ale na druhú stranu aj značne atraktívne. Názov Comeback vychádza z ich inštitucionalizácie a štatistiky, ktorá vraví o vysokom percente (vyše 80%) návratu „prevychovaných“ väzňov späť ku kruhovým prechádzkam na dvore ilavského nápravno-výchovného zariadenia. Ide teda o re-recidívu, ktorá podtrhuje významový fakt umiestnenia človeka nie na slobodu, ale späť do podobného zariadenia. Filmári sledujú príchod Mira na slobodu a jeho vyrovnávanie sa s realitou všedného dňa. Tá spočíva v návšteve brata, ktorý sa zaňho prakticky nepriznáva, spanie pod holým nebom a očakávaný návrat späť medzi „svojich“. Uzavretie tohto kruhu je dokonca načrtnuté už v skoršej fáze filmu - pri rozhovore Mira so spoluväzňami či väzenským lekárom. 

Remo sa príbehom Mira snaží vyjadriť najmä absenciu miery začlenenia sa do spoločnosti pre človeka, ktorý bol uväznený v tom najhoršom možnom čase – v dobe, keď dostával slobodu do svojich rúk a jeho život sa prakticky začínal. Pri Zlatkovi, ktorý je už štyridsiatnikom, načŕta podobný problém už úvodnou psychadelickou spoveďou. Ide však oveľa ďalej. V momente prepustenia na slobodu vstupuje do jeho príbehu pozícia matky a jeho vzťah k nej. Vraví, že si uvedomuje ako veľmi jej ubližuje, ale pritom sa nemieni zmeniť. Viacmenej je zmierený so svojim osudom a faktom, že sa čoskoro vráti nazad, podobne ako Miro.

Pokračovanie na: 
http://www.kinema.sk/recenzia/36865/comeback-comeback.htm

Autor: Lukáš Slovák