Strieborná Lessinia pre film Raději zešílet v divočině
Talianska porota ocenilaRaději zešílet v divočině získal Striebornú Lessiniu na talianskom Film Festival della Lessinia surrealistický portrét šumavských samotárov
Dokumentárny film *Raději zešílet v divočině* pokračuje vo svojej úspešnej medzinárodnej púti. Z 32. ročníka prestížneho talianskeho prehliadkového festivalu Film Festival della Lessinia v Bosco Chiesanuova si odnáša jedno z dvoch hlavných ocenení – Striebornú Lessiniu za najlepší celovečerný film (Lessinia d'Argento per il miglior lungometraggio).
Oficiálne zdôvodnenie medzinárodnej poroty
Medzinárodnú porotu festivalu tvorenú odborníkmi z Talianska, Jordánska, Portugalska a Nemecka oslovila predovšetkým autorská sloboda a odmietnutie zjednodušujúcich nálepiek:
„Film, ktorý sme vybrali, sa začína v malom, zdanlivo izolovanom svete, no postupne sa otvára smerom k oveľa širšej realite. Režisér odoláva pokušeniu svoje postavy škatuľkovať či definovať. Namiesto toho k nim pristupuje s rovnakým pocitom slobody, aký sprevádza ich vlastné životy – vďaka čomu zostáva aj samotný film otvorený, nepredvídateľný a živý.
V ich rozporoch, osobitostiach a jedinečnom spôsobe existencie vo svete film postupne nachádza svoju vlastnú formu. To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako malý príbeh, sa mení na niečo oveľa hlbšie: na reflexiu o slobode a spolupatričnosti, o plynutí času a o tom, čo znamená vybrať si svoj vlastný spôsob bytia.
Je to film veľkej človečiny, v ktorom sloboda nie je len tým, čo je zobrazené na plátne, ale aj samotným spôsobom, akým sa film na svet pozerá.“
Od divokosti k príbehu o láske a radikálnej slobode
Taliansky festivalový rozbor a recenzia kritika Giovanniho Teodoriho zároveň veľmi presne vystihli cestu, ktorú film ponúka. Zatiaľ čo na začiatku môže snímka pôsobiť ako nekonvenčná, surrealistická rozprávka o dvoch šumavských podivínoch pálivých marihuanu, kúpajúcich sa v žihľave a živiacich sa mimo systém, postupne sa z pod povrchu vynárajú hlbšie vrstvy.
Cez ich autorské básne, spomienky na protikomunistický odboj a neustále zrkadlenie dvoch jednovaječných bratov Františka a Ondřeja Klišíkových sa príbeh mení na úvahu o starnutí, túžbe a nesmrteľnom bratskom putom.
Ako v rozhovore pre taliansku kritiku uviedol režisér Miro Remo:
„V montáži sme zámerne pracovali s neistotou, kedy divák dokáže bratov od seba odlíšiť. Na povrchu sú takmer identickí, no vo vnútri ide o dve úplne odlišné bytosti. Jeden hľadá absolútnu slobodu, druhý potrebuje rutinu a stabilitu. Napriek neustálym konfliktom a stene, ktorú si medzi sebou postavili, je ich viazanosť nezničiteľná. Pre mňa to bol od začiatku predovšetkým film o láske a o radikálnosti, s akou sa rozhodli zostať sami sebou.“
Víťazstvo v Taliansku je pre celý tvorivý tím potvrdením, že príbeh šumavských samotárov a ich špecifický svet rezonujú s publikom bez ohľadu na geografické či jazykové hranice.