Filmový muzikant Dávid Kollár
Keď nájde režisér kameramana vidiaceho veci rovnakým okom, je to paráda. Keď kameraman prináša režisérovi nové pohľady, je to tak ako to má byť, začína sa tvoriť. Podobne je tomu aj v prípade ostatných profesií. Často sa však zabúda na autorskú hudbu vo filme. Miro Remo a Dávid Kollár, ďalší talent z východu, vytvorili tím. Ich prvým spoločným počinom bude film z prostredia najťažšej väznice na Slovensku, z Ilavy, Comeback.
Kde započala tvoja spolupráca s Mirom Remom?
Mira som spoznal v roku 2009. Stretli sme na premietaní jeho filmu Arsy-Versy na prešovskom Bastion film festivale, ktorý organizujem spolu s prešovským PKO od roku 2009 na historickej hradbe mesta. Bolo tam odpremietaných niekoľko krátko-metrážnych filmov, ktoré prezentoval Maroš Hečko v rámci festivalu Azyl. Skôr, než budem hovoriť o našom prvom osobnom kontakte, tak by som rád povedal ako tento Bastion film festival vznikol. V roku 2008 ma oslovil mladučký Michail Verner (dnes študent réžie na pražskej FAMU) s Erikom Bošnákom (študuje réžiu na VŠMU), pretože sa im páčili niektoré skladby z môjho albumu Free your minds a Way from East. Chceli niečo použiť do svojích pripravovaných krátko-metrážnych filmov. Veľmi ma to nadchlo a zapálil som sa preto. Navrhol som, že im vymyslím hudbu špeciálne pre ich filmy. Nechcel som aby použili niečo čo nebolo vymyslené a nahrané za týmto účelom. Začal som analyzovať filmovú hudbu Yana Tiersena, Mychala Nymana, Gustava Santaolallu, Eduarda Artemijeva, Wojciecha Kilara, Enia Morriconeho a Hansa Zimmera. Pozeral som všetky tie filmy s hudbou a bez hudby, predhrával som tam moju hudbu a neskôr porovnával s originálom.
K čomu ti teda bola tvoja analýza? Môžeš byť prosím konkrétnejší?
Zistil som, že moja hudba nekorešponduje s postavami, je samoúčelná pre každú scénku... Nevedel som ako na to, nevedel som sa pohnúť. Začal som študovať filozofiu filmovej hudby, literatúru o filmovej hudbe od jej počiatku až dnešných čias. Taktiež som čítal filmové scenáre aby som pochopil celý vývoj postavy, zámer, výstavbu celého deja filmu a vývoj zásadných momentov. Veľmi mi to pomohlo. Venujem sa tomu neustále. Tvrdou prácou, obrovskou vôľou a zápalom som sa o tomto remesle naučil veľmi veľa. Moje krátko-metrážne "prvotiny" som chcel s Michailom a Erikom niekde niekomu ukázať (mali sme už asi 4 filmy). Šiel som za vedením PKO v Prešove a navrhol som, aby vznikol festival krátko-metrážnych filmov, ktorý zotrval až dodnes a stále naberá na úrovni. Zatelefonoval som môjmu priateľovi Marošovi Hečkovi, ktorý pripravil program na prvý večer festivalu. Druhý večer sa premietali filmy z dielne KOVEBO group (Kollár, Verner a Bošnák) takto sme nazvali naše projekty kde sme spolupracovali. Do dnes má KOVEBO na svojom konte 7 filmov.
Spomínal si festival, na ktorom si participoval. Miro Remo s tebou dnes pomerne úzko spolupracuje. Dokonca to podľa jeho slov vyzerá, že to nejaký ten čas spolu potiahnete. Čo bolo impulzom pre vašu spoluprácu?
Spomínaný večer som videl kvantá filmov z celého sveta. Najsilnejší dojem na mne zanechal film Arsy-Versy. Po festivale sme si sadli s Mirom do miestnej krčmy a začali sme sa rozprávať. Vymieňali sme si názory na filmy, hudbu k nim, situáciu filmov v našej krajine, ale aj situáciu v dnešnej dobe. Bola to veľmi dlhá a plodná debata. Rozprával som Mirovi o mojích skúsenostiach a postrehoch vo filmovej hudbe. O tom ako sa z nej dnes v drvivej väčšine prípadov stal gýč. O tom ako som pri mojích analýzach postrehol jednotvárnosť a vypočítavosť "skladateľov". "Klastre" v naháňačkách, tony slákov a kilá tympanov v hollywoodskych filmoch. Majú tam super štúdia či už na hudbu alebo filmy. Myslím, že umenie a význam akéhokoľvek druhu, ale hlavne filmu začína tam kde končí hranica technických možností a nie naopak. Po prvé je to biznis a po druhé mám pocit, že sa skladateľ s režisérom veľmi málo rozprávajú o duši samotného filmu, absolútnom pochopení charakteru postáv, situácií zo života postáv, ktoré vôbec nemusia byť na plátne. Tak ako mi raz povedal Ivan Palúch "nieje to tam, ale je to tam cítiť". Všetko sú to veľmi dôležité súčasti filmu. To všetko musí vedieť skladateľ vytvoriť na všetky tie podnety režiséra a často krát ho vie aj inšpirovať. Skladateľ musí byť hudobne veľmi otvorený človek, neustále pracujúci na sebe.
Mal som možnosť čítať Mirovu diplomovú prácu. Skúsim interpretovať jeho záver. Tvrdí v nej, že len láska ku remeslu – filmu vedie k zušľachteniu tohto média. Akoby skutočným filmárom bol len ten, ktorý z filmu nijak finančne neprofituje pri jeho výrobe – filmový amatér. Miro tým podľa mňa chcel povedať, že peniaze nezávislému filmu škodia, určujú jeho mantinely, degradujú ho pod ťarchou finančnej zodpovednosti. Pracovať v nezávislom filme si vyžaduje často pracovať zadarmo. Si zvyknutý pracovať v amatérskych podmienkach?
Pár mesiacov po našom prvom stretnutí mi vydavateľstvo HEVHETIA vydalo CD FILM SOUNDTRACKS AND IDEAS. CD obsahuje 16 trackov zo spomínaných filmov z dielne KOVEBO group. Na štúdio neboli peniaze tak som musel skoro všetky tracky nahrať na gitarách, použil som akordeón famózneho Petra Katinu a klavír Dana Špinera. Zvuk ohňa som vyrábal krčením a trhaním novín, zvuk vetra krútením gitarového kábla pri mikrofóne a k tomu, aby to malo väčšie napätie, som na nahrávke ešte zrýchľoval dych. Miro sa po vypočutí CD rozhodol angažovať ma do hudby ku filmu COMEBACK. CD malo v rámci kritiky na Slovensku, Čechách a Poľska veľmi dobré recenzie. Dokonca ma jeden hudobný skladateľ a experimentátor zaradil do kategórie "Zorn, Morricone, Part..." pre novátorsky postoj k filmovej hudbe a emócii zvuku k obrazu. Veľmi ma to nakoplo no kritikám som nikdy nevenoval veľkú dávku pozornosti. Každopádne ma to motivovalo.
Miro mi na teba prezradil, že si miľovníkom Andreja Tarkovského. Ževraj máš doma zbierku jeho filmov a všetkého čo o ňom vyšlo.
Áno a teší ma skutočnosť, že na základe môjho CD ma oslovil americký režisér Dmitry Trakovsky, ktorý režíroval posledný dokument o Andrejovi Tarkovskom. Dmitry bol s jeho filmom v Európe na turné. Opýtal sa či by som nechcel hrať pred jeho filmom v kinách krátky koncert zo spomínaného CD k predfilmu. Michail pripravil predfilm s básňami Tarkovského otca a šli sme. Turné bolo prekrásne až na slovenskú časť. V kinách bolo naozaj pár ľudí. Mrzelo ma to, pretože sme naplánovali besedy s Dmitrym. Mladí sa mohli niečo dozvedieť a ja som ich chcel zopár pozvať aj na Bastion do Prešova. No bohužiaľ nikde nebol nikto. Zato pražský Světozor bol beznádejne vypredaný...
Podľa toho čo som mal možnosť sa dočítať o tvojej práci na Internete sa zdá, že si nonstop vyťažený, chŕliš jednu vec za druhou. Čo tvoje nové projekty, plány? Na čom pracuješ?
Prednedávnom ma kontaktoval Srbský režisér Srdjan Sekickí (študent Emira Kusturicu), ktorému pripravujem hudbu k divadlu a taktiež mladá režisérka nakrúcajúca v Londýne dokumentárny film pre BBC o rozpadajúcej sa rodine. Zároveň chystám hudbu ku filmu môjho kamaráta Erika Bošnáka - Immortalitas a opäť film Mira Rema z 24 dielneho cyklu o Slovenskom kine. Miro si vybral diel o strachu a napätí v našom filme.
Táto situácia a vyťaženosť ma donútili zriadiť si vlastné nahrávacie štúdio, kde pracujem každý deň. Samozrejme ak niesom na turné s mojím International Projektom s ktorým už koncertujeme po celej Európe. Momentálne nám vychádza nové CD s názvom Equation of Time. Som veľmi rád, že sa môžem venovať tomuto projektu kde sa prezentujem ako líder a gitarista a zároveň mám možnosť pracovať na filmovej hudbe, ktorá mi otvorila nespočetné množstvo priestoru v mojej hudbe.
Dokážeš sa uživiť tvorbou aj v Prešove? Predsa len je hudobný priemysel koncentrovaný v hlavnom meste, aj keď je východ známy vďaka početným talentom, ktoré sa dokázali presadiť. 
Tak zatiaľ žijem... Práce mám čoraz viac. Počas mojích turné po Európe či už južnej alebo západnej som zistil, že takmer nikto nevie kde je to naše Slovensko. Je jedno či bývaš v Bratislave alebo Prešove. Atlas každej krajiny začína inak ako náš. Nahrávky posielam prostredníctvom netu a lietadlom sa dostanem rýchlo všade či už z Košíc alebo Krakowa. Navyše tu mám pokoj a kľud. Nieje tu to neskutočné rýchle tempo života ako vo veľkých mestách a to mi vyhovuje. Môžeš sa presúvať pešo. Tak isto moje štúdio je na dedine blízko konského ranča. Je to pri lese pod hradom a dookola sú všade voľne pasúce sa kone. Je tam kľud a hlavné dobrý vzduch. Ďalšou vecou je, že v Prešove je všetko čo potrebuješ na natáčanie filmu od Jarisa až po staré interiéry a prekrásne exteriéry, hercov, divadlá, klub filmového diváka, koncerty ... Žije tu veľmi veľa zaujímavých ľudí, ktorí stoja za „dokument“. Dá sa tu pracovať aj v tomto odvetví. Navyše aj ľudia mám pocit, že sú oveľa menej nakazení tým materiálnym životom. Strávil som počas môjho minuloročného turné niekoľko dní v Londýne. Premýšľal som, že by som tam na nejaký čas odišiel pracovať, ale nevedel som si predstaviť môj život tam. Ako v nejakom z tých malých domčekov mám tvoriť. Pred domom obrovský ruch, kopec ľudí, každý niekam ide a nevedno kam... Cítil som sa zle. V budúcnosti však nevylučujem zmenu.
Viac info nájdete na:
www.davidkollar.sk
www.myspace.com/davidkollar
Ak ste nevideli Arsy-Versy môžete sťahovať:
(
stiahnúť film)
Napísal: Silomer