Do černého - Miro Remo - rozhovor

Traduje se, že jste horko těžko absolvoval gymnázim v Považskej Bystrici. Jste problémový typ? Nebo se díváte jinam než ostatní?

Som tvrdohlavý typ. S tým súvisia aj problémy s kompromisnými riešeniami. Tie mi vo filme nesedia, robím ho z presvedčenia a viery v absolútne slobodno pri jeho realizácií. Kompromisy zväčša film zoslabujú, obrusujú najostrejšie hrany, utlmujú a ničia ho. Kompromis považujem za sedatívum filmu. Možno v kombinácii s alkoholom by to niečo nové prinieslo, ale i tu som z dlhodobého hľadiska skôr skeptický. Považujem médium filmu za jednu z mála oáz, kde je ešte možné slobodne si nahlas zakričať a ísť ďalej. Režisérom by som do ich práce nezasahoval, načo potom sú... Keď chcete obrusovať hrany, choďte do televízie. Na trhu je kopa podnikov, kde budete musieť držať hubu a krok.   

Arsy-Versy je zřejmě nejúspěšnější slovenský film, co se týká počtu ocenění na mezinárodních festivalech. Co to uděláš s tvůrcem, když se mu něco takového stane v šestadvaceti, jak to zacvičí s jeho sebevědomím?

Neuvedomoval som si to. Vystrelí vás vyššie než ste čakali a rýchlo. Umožní Vám to robiť to, čo chcete. Robiť menej kompromisov a nebáť sa svojho videnia. Veríte si. Stal som vďaka tomu filmu autorom na plný úväzok. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Autorem na plný úvazek? Co přesně to znamená u vás? Nemusíte točit reklamy, zakázky?

Nemusím, väčšinu mojich príjmov tvoria zárobky súvisiace s mojou autorskou tvorbou. Točím toho ale pomerne dosť. V súčasnosti pripravujem štyri filmy, ktoré by mali byť hotové v horizonte troch rokov. K zákazkám sa dostávam zväčša tiež prostredníctvom mojej tvorby.  Ľudia najprv vidia filmy a následne majú záujem o spoluprácu. Súčasná podpora kinematografie v EÚ umožňuje stať sa autorom na plný úväzok. Cením si túto skutočnosť, filmy robím s týmto verejným záväzkom. Vnímam to ako službu pre daňových poplatníkov. Zákazky a reklamy sú potom otázkou vašich osobných preferencií. Zatiaľ u mňa prevláda autorská tvorba. 



Miro Remo pri obhliadkách k pripravovanému filmu Láska pod kapotou z prostredia amatérskych autokrosových závodov. Foto Tomáš Halász

Pří sledování dokumentu Nespoznaný jsem se na jednu stranu divil, že si vás Müller pustil tak blízko, na druhou stranu ještě víc jsem se divil tomu, že film nakonec odmávnul, dal mu zelenou, velká odvaha. Od té doby se zdá, že se Müller dostal do formy, aspoň podle odehraných koncertů a celkové vitality. Uvědomujete si, že váš dokument tomu mohl přispět? Jak se na to celé zpětně díváte?

Nemám pocit, že sa niečo zásadne zmenilo. Áno je pravda, že Richard schudol, ale formou by som to nenazýval. Dostať hlavu do formy je pri mániodepresií s akou Richard zápolí nadľudský výkon. Bolo by super, keby sa mu to podarilo, ale po zážitkoch by to bol skôr zázrak. Obal je krajší, ale duša trpí stále rovnako.

Jste spolu v nějakém kontaktu?

Po konfliktných mediálnych prestrelkách s Richardovými manažérmi a jeho súčasnou partnerkou len nepriamo cez Richardovho priateľa a spoluautora filmu Mareka Kučeru, ktorý sa s ním sporadicky stretáva. Richard sa ho naposledy dožadoval kópie filmu na DVD. Rád by ho mal, možno si ho chce pozrieť. Videl len režisérsky zostrih. Aj keď jeho manažéri tvrdili, že Richard videl všetky tie upravené verzie, ktoré vznikli za účelom hľadania kompromisu konečnej distribučnej verzie medzi producentmi filmu a manažérmi RM. Zjavne film prekážal viac im ako Richardovi a do kín šiel v upravenej producentskej verzii. A ja teraz neviem, ktorú z tých verzii Richardovi poslať. Asi mu dám tú režisérsku.    

Saháte po tématech, po kterých jiní nesahají, provokujete, obnažujete. Pohledem vzdáleného českého diváka není jednoduché rozpoznat slovenské reálie, celkové klima, jaké to je tvořit na Slovensku? Vím, že třeba Zuzana Piussi, která se pouští do politických témat, nemá snadnou pozici, jak to cítíte vy?

Byť v tomto postavení je pre mňa zaujímavé. Dostal som sa do neho dvoma filmami, v ktorých som sa snažil neuhnúť z postoja, ktorý som pri skúmaním ich svetov nadobudol. Sú mojou reakciu na tento svet. Vyberám si témy, ktoré ma iritujú. S filmom musíte vydržať až do konca, výber témy je kľúčový. Spracúvam témy, ktoré môžem pozorovať, skúmať a následne sa v nich zorientovať. Je to detské a dobrodružné, čo mi vyhovuje. Slovensko mám rád, cítim sa tu viac na Balkáne. Je tu viac bizarných situácií, čím ďalej na východ tým otvorenejšie duše. Zuzanu mám rád, ide si po svojom a drží sa. Chce to gule, no ona to vie aj bez nich. Chcelo by to viac takých blondínok.

Vľavo originál tlačená podoba rozhovoru z magazínu FULLMOON č.74

Váš další film Cooltúra je ještě kontrovorznější, protože reflektuje kulturu dneška a zobrazuje, dotýká se většího množství umělců, a to nejen hudebníků. Už jeho začátek, trpký, agresivní, téměř až misantropický monolog starého pána o stavu dnešní kultury je jako rána kladivem... Snímek slovenská kina odmítala promítat, schytal jste to ze všech stran, Majk Spirit nebo Rytmus ho odmítli. Jak je to teď, změnilo se na tom něco? Může zobrazovaný umělec nějak ublížit filmu? Není to spíš (negativní) reklama, která se obrátí proti nim?

Čas je najlepší kormidelník, všetko napokon ukáže. Áno, bola to negatívna reklama, s ktorou sme ale nerátali. Koho by napadlo, že sa proti filmu postavia práve dvaja najväčší slovenskí raperi. Paradoxne vo svojich textoch hovoria o absolútnej nezávislosti. Teenagerov, ktorí ich zväčša počúvajú, si získali aj svojou úprimnosťou, či priamosťou textov. Boli mi týmto sympatickí. Bohužiaľ je to póza. Šou, na pozadí ktorej je biznis. Cooltúra vzišla z našej potreby hovoriť o tom, čo sme videli. Filmár má možnosť nahliadnuť za oponu. Dnes by som sa nebál ten film pustiť do kín aj napriek ich nesúhlasu a hroziacim súdnym sporom.  Myslím si, že film sa nesmie vyhýbať nepríjemným témam za žiadnu cenu. 

Jakkoliv se udržuje jakési fluidum kolem česko-slovenské vzájemnosti, u nás mizí schopnost rozumět slovenštině s dalšími generacemi. Jezdíte se svými filmy do Česka, máte zpětnou vazbu?

Všimol som si, že na moje filmy chodí v Čechách prevažne staršie publikum, ktoré si možnosť stretnutia so slovenčinou veľmi pochvaľovalo. Uťahovalo si často aj z českého názvu filmu RM: Nepoznaný namiesto RM: Nespoznaný. Nerozumeli, prečo ho bolo nutné preložiť. Tiež som tomu nerozumel, ale tento kompromis som prehltol v boji o výslednú podobu filmu. Bola to chyba. Mrzí ma to, v Čechách sa cítim ako doma.

FullMoon č.74, autor: Maxim
Link: http://www.fullmoonmagazine.cz/archiv/2017/full-moon-74.php