Nakrútil film o nekultúrnom Slovensku, Rytmus v ňom vystupovať nechce

Viem si predstaviť veľa ľudí, ktorých pobúri, že v Cooltúre nie je takmer nič pozitívne. Samozrejme, dokumenty sa nenakrúcajú preto, aby robili v prvom rade radosť a poskytovali nádej či východiská.

Sú tam aj pozitívne momenty. Je ich tam niekoľko. Problém, o ktorom hovoríš, je, že celkové vyznenie filmu je depresívne. To však úzko súvisí s tým, ako vidím tému. A to som už povedal. Ja si myslím, že film bez pozitívnych pocitov je úplne k ničomu.

Jedným z tých pocitov, ktoré tvoj film divákovi poskytne, je určite šok.

Tak isto šokuje Vilo Rozboril, keď ukazuje Modré z neba. Otázka je, že čím šokuje. Rovnako šokuje Rytmus tým, o čom spieva a ako to interpretuje. Šokujú tiež mnohí ďalší.

A ty to vlastne dešifruješ.

Ťažko povedať. Povedal by som, že to ukazujem. Mal som možnosť nahliadnuť do rôznych svetov, ktoré som na základe svojho pocitu poskladal do filmu. Snažím sa viesť divákovu pozornosť a upriamiť ju na niektoré zásadné veci, ktoré som videl. Necítim sa byť tým, ktorý má pocit, že takto to v skutočnosti je. Takto vidím realitu ja. Neviem si predstaviť, že by som ten film urobil inak. Nedešifrujem, reflektujem.

Počul som, že máš problém s autorizáciou niektorých sekvencií, preto je film stále neviditeľný, hoci sa už o ňom píše.

Sprostredkovane som sa dozvedel Rytmusove vyjadrenie, ktorý vraj nechce byť v takomto filme. Dobrý pocit nemám z komunikácie s viacerými účinkujúcimi, pretože sa naťahuje. A pritom je to jednoduché. Buď áno alebo nie. Stojím pred veľkou otázkou. Je lepšie vypustiť film a bojovať proti veľkým mlynom, alebo sklopiť uši a držať hubu a krok?

Prosím ťa, nesklop uši.

Rytmus vo filme Cooltúra.

Nech sa rozhodnem akokoľvek, uvažujem, či budem cítiť nejakú podporu. Veľa ľudí chce ten film, len aby to neskončilo tak slovensky(úsmev).

Z dnešného pohľadu je pre mňa zaujímavé, že som nemal strach vytvoriť takýto film. Jednoducho, ako filmár som šiel do toho a nakrúcal. Stále ho nemám, keď som však zistil, čo rôznym ľuďom spôsobuje a čo v nich vyvoláva, trochu som sa zľakol. To sa mi doposiaľ nestalo, ale je to posilňujúce. Hovorím si: „Tu máš, toto prekonaj a budeš šťastný!”.

Ak pôjde film do distribúcie, môže sa stať predmetom súdu. Nevyznám sa v zákonoch, viem však, že poruším želanie účinkujúceho. Zastupujem podľa teba verejný záujem?

Myslím si, že ako dokumentárny režisér určite áno.