Miro Remo: Treba sa zbaviť naivity
Miro Remo je mladý slovenský režisér dokumentarista. Zaujal najmä filmom so záhadným názvom Arsy-Versy, v ktorom sa pozrel na svet očami netopierov, čiže – hore nohami. Zaoberá sa kultúrou na Slovensku a skúma ju cez zaujímavé námety a ľudí. Nakrútil napríklad film o Braňovi Jobusovi z kapely Karpatské chrbáty, pripravuje dokument o Richardovi Müllerovi, jeho film o recidivistoch z Ilavy bude mať 6. júla premiéru na Karlovarskom filmovom festivale a kladie si až detektívnu otázku: Kto zabil slovenského filmového diváka?
Prečo ľudia na Slovensku chodia málo na domáce filmy? Je možné oživiť slovenského filmového diváka?
Nakrútil som film presne na túto tému. Volá sa Strach a napätie v slovenskom filme a vyplýva z neho otázka, kto zabil filmového diváka, ale odpoveď je príliš zložitá. Možno by som to zjednodušene zodpovedal otázkou: Kto zabil slovenskú kultúru? Nie je to problém režisérov, scenáristov, distributérov, je to širší kultúrny problém. Nie sme schopní reflektovať súčasnosť na vyššej úrovni. Do popredia sa dostala naivná tvorba, napríklad televízne seriály, naivné pesničky, ktoré sa hrajú v rádiách, naivné reklamy, naivný život…
Naivný život?
Myslím tým život podľa predurčených schém. Je to také očividné! Ľudia sú napríklad donekonečna ochotní brať si úvery a 30-ročné hypotéky. Aby sa oslobodili a žili podľa svojich predstáv, nechajú si – paradoxne – dobrovoľne zviazať ruky. Kvôli hypotéke sa upnú na jedno miesto a potom sa trasú, aby neprišli o prácu. S tým súvisia aj ďalšie veci – sloboda existencie je úvermi ohrozená. Mám pocit, že Slováci sú v tom uväznení po uši, viac ako iné národy. Ale je to široká téma na dlhú diskusiu.
Možno je to jednoducho nedostatok peňazí alebo tradícií. Nevieme, ako na to?
Tradície tu sú! Sme predsa v stredoeurópskom regióne, kde je kultúrna kontinuita. Aj slovenská kinematografia bola na tom v šesťdesiatych rokoch podstatne lepšie ako teraz. Takisto slovenská hudba a vôbec celá kultúra. Dnes sa kultúra presunula do nákupných centier.
Vtedy bolo Československo, a to znamenalo viac inšpirácie aj rivality. Bolo ťažšie presadiť sa vo väčšej konkurencii, tvorivosť mobilizoval aj vzdor proti panujúcej ideológii. Dnes hráme na menšom piesočku – nie je to tiež dôvod?
Teraz sme zasa v Európskej únii! Mladá generácia už nevníma Československo, ale svet, nepozerá telku, ale Youtube. Musíme vyrábať to, čo zaujme svet, nie to, čo zaujme s prepáčením pár "naivných Slovákov“! Svet je ďalej vo vnímaní než my. Umenie vo svete, mám aspoň taký pocit, oveľa viac reflektuje súčasné problémy jednotlivcov alebo skupín ľudí, ako to naše. Naše je vyslovene naivné oproti globálnemu. U nás je stále normou to, že milión ľudí je ochotných pozerať sedemdesiatdielny seriál, ktorý je o ničom, a takých seriálov je tu dvadsať! Ktorý slovenský seriál sa predal do zahraničia? Kto má o tento produkt za hranicami záujem? Nám to stačí, čísla sledovanosti sú podstatnejšie ako obsah.
Naši diváci však odmietli chorvátsky seriál Klan, lebo ho považovali za slabý. Majú tiež nároky. Filmári nie sú ničím vinní?
Rovnako za to môžu aj filmári, môžeme si za to bez výnimky sami. Mnohí robia "pre prachy“. Je oveľa ľahšie zarábať peniaze takto ako vytvárať umeleckú hodnotu. Diel seriálu urobíte aj za týždeň, film vyrábate rok, niekedy viac. Umelecká hodnota u nás nie je docenená. Docenení sú ľudia, ktorí presadzujú naivnú tvorbu. Zdá sa mi to celé hore nohami, ale žijeme na Slovensku, v krajine plnej paradoxov.
Pokračovanie rozhovoru na stránkach portálu Pravda.sk
http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/322951-miro-remo-treba-sa-zbavit-naivity/
autori: Helena Dvořáková, Katarína Sedláková