Tibor Huszár, Paríž.
Tibora Huszára som stretol prvýkrát na svadbe olašských cigánov v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Volal vtedy môjmu ročníkovému vedúcemu Vladovi Balcovi, aby poslal nejakého študenta čo by zosnímal svadbu kamerou. A tak som sa ocitol medzi cigánmi. 100 cigánov v jednom trojizbáku som vtedy videl prvýkrát. Rýchlo som pochopil, že Tibor Huszár bude veľmi zaujímavá persóna.
Veľmi ma preto potešila možnosť vrátiť sa K Tiborovi Huszárovi prostredníctvom filmu o ňom. I už môj spomínaný školský tútor Vlado Balco o ňom kedysi nakrútil portrét - mal som vryté kdesi v pamäti. Stretol som sa s ním u neho doma v Harmónií, kde som mu v skratke naznačil o čo mi ide nadšený z jeho poslednej knihy Návrat späť som začal premýšľať ako na to. Prekonal ťažkú chorobu a fotografoval z nemocničného lôžka zo subjektívneho pohľadu. To sa neskôr odzrkadlilo i v koncipovaní nášho filmu o ňom. Spočiatku pri našom prvom stretnutí sa ma pýtal čo budeme 8 dní v Paríži nakrúcať, to je nejako veľa. Čo od neho chceme? Ak sa máme k niečomu dopracovať tak musíme spolu stráviť nejaký čas a Tibor Huszár to prijal. A tak sme týžden v Paríži pozorovali na miestach kde rád fotografuje i v jeho ateliéri. Huszár ma zaujal natoľko, že okrem pôvodne zamýšľanej 26 minútovky mienime nakrútiť 52 minútový film. Uvidíme či nás v tejto aktivite podporí Audiovizuálny fond alebo Slovenská televízia.
Linka na bližšie informácie o filme